Môj príbeh

Začiatok

Môj príbeh sa začal asi pred 10 rokmi keď som odišla na vysokú školu do Anglicka. Ako všetci isto vieme, angličania nemajú radi teplo, preto skoro vôbec nekúria. K tomu vlhkosť z urpšaného počasia a pleseň na stenách na internáte spôsobili, že som začala bývať často chorá. Môj doktor to vždy vyriešil antibiotikami. Niekedy (keď mal náladu), mi predpísal antibiotiká aj dvakrát do mesiaca. Mne, ako mladej študentke, to bolo jedno a mojim hlavným cieľom bolo čím skôr sa uzdraviť a vrátiť sa do bežného študentského života so všetkým čo k tomu patrí. Časom som začala mávať záchvatovité kýchanie po jedle. Moja mama to má tiež a zvykla hovorievať, že takto kýcha keď sa dobre naje. Takže som sa nad kýchaním len pousmiala a pomyslela si, aké všeliaké veci sa dajú zdediť. Moje choroby sa však stupňovali a prešli až do hnisavých angín. Doktor sa preto rozhodol, že je čas na vybratie mojich krčnych mandlí. Po vybratí sa mi na nejaký čas uľavilo. No, po asi roku,  začali choroby opäť v podobe nádchy. Od príchodu do Anglicka som začala aj priberať, čo bolo zvláštne, keďže som trávila veľa času športovaním. Bruško som mala vždy ako keby nafúknuté a mohla som robiť čokolvek, ploché nebolo nikdy.

Po ukončení štúdia som sa vrátila späť na Slovensko. Dala som si vyšetriť imunitu a začala zistovať dôvod mojich častých chorôb a oparov na perách (cca 12 za rok). Na moje prekvapenie boli výsledky viac než dobré – imunita úplne v poriadku. Imunologička to preto uzavrela a moje trápenie pokračovalo. Bolo to veľmi obmedzujúce, hlavne čo sa týka práce. Ak niekto prišiel a čo len trošku smrkal, v tom momente som bola chorá. Menštruačné bolesti sa vystupňovali tak, že po mňa chodila sanitka.

Tehotenstvá

V lete 2015 som otehotnela. Moja radosť však netrvala dlho, začala som špiniť a o pár dní po mňa prišla sanitka lebo som skoro vykrvácala v 6. týždni tehotenstva. Od začiatku som mala pocit akoby moje telo s bábätkom bojovalo. Hneď sa mi vyhodil opar na perách, mala som hnačky, záchvaty kýchania…akoby ho moje telo chcelo zo seba vypudiť. Po návrate do práce som po obede nebola použiteľná kvôli únave a často som mávala akoby zahmlenú myseľ, nevedela som sa sústrediť, nič ma nebavilo a moja náladovosť bola neznesiteľna už aj pre mňa. Myslela som, že to je totálne vyhoretie. Rozhodla som sa zmeniť život a dala som výpoveď. No po pár mesiachoch od začatia práce u nového zamestnávateľa som zostala znova tehotná. Veľmi sme sa tešili a dúfali, že všetko dopadne dobre. V 12. týždni nám oznámili, že babätku nebije srdiečko. Priebeh tehotenstva bol úplne rovnaký ako u prvého: opar, hnačky, kýchanie, choroba.

Moje telo mi jasne dávalo najavo, že nie je spokojné. 

Nikdy som nejedla nezdravo – aspoň som si to myslela. Mala som zostavený jedalniček od viacerých trénerov, ktorý som vzorne dodržiavala popri cvičení a preto som hľadala najskôr príčinu inde. Pobehala som asi všetkých špecialistov, týždenne mi brali okolo 10 ampuliek krvi. Zistili, že mám takzvaný syndróm lepivých doštičiek a že moje telo nevie prijať plod lebo má na určité látky v ňom alergiu. Doktor ma poslal aj k imunologičke kvôli vylúčeniu celiakie. A tam som sa dozvedela, že mám histaminovú intoleranciu a alergiu na kvasnice. Sestrička mi medzi dverami povedala, nech si to naštudujem na internete. Skvelé, vravím si. Začala som teda študovať. Našla som si zoznamy potravín, ktoré môžem a ktoré nemôžem. Paradoxom bolo, že sa tieto zoznamy navzájom vylučovali. V jednom bol napríklad povolený kel a v druhom nie a tak ďalej. Prešla som si mesiacom eliminačnej diety, na základe ktorej som mala zistiť, ktoré potraviny mi nerobia dobre. Po mesiaci som  som mala pocit, že sa mi príznaky zhoršili. Začali mi chýbať vitaminy a bolo mi zle z mnohých jedál, na ktoré som predtým nereagovala.

S vedomím, že takto budem musieť žiť celkom dlho som si povedala a DOSŤ.

Začala som študovať a experminentovať a postupne sa učiť o jedle až sa postupom času stalo mojim liekom. Keď si spätne spomeniem čo som jedávala v domnení, že to je zdravé tak sa nestačím čudovať. Zo stravy som vylúčila múku, mäso, cukor (rafinovaný), konzervy, kvasnice a všetko procesované. Jedlo jedávam vždy čerstvo uvarené, nič nezohrievam. Zeleninu varím a nejem surovú. Raňajky mám teplé. Po pár dňoch tejto stravy som “odpuchla” – nafúknuté bruško zmizlo, začala som mať plno energie, vyčistila sa mi tvár, rozjasnili oči, prestala som kýchať po jedle a moja náladovosť zmizla. Po pár mesiacoch som prestala mať bolesti pri menštruácií.

Na úplné zotavenie budem potrebovať ešte nejaký čas ale dovtedy si budem užívať chutné a pritom zdravé jedlo, ktoré mi pomôže zotaviť sa po škodách, ktoré spôsobilo nesprávne jedlo a množstvo antibiotík.

Zdravé stravovanie by nemalo byť pre človeka trýznením. Dúfam, že môj príbeh a recepty budú inšpiráciou ako začleniť viac zeleniny a ovocia do stravy a ponúknu zdravšie alternatívy, ktoré uspokoja mlsné jazýčky a zároveň pomôžu zlepšiť zdravie.